lu

Každý chápeme pravdu odlišne. Je to abstraktný pojem, ktorý nie je možné ohraničiť, preto môže jeho význam uniknúť, či pozmeniť tvar. Vo svojej podstate pravda ani neexistuje.

Už v prvý moment, keď sa formuje, stráca svoje presné línie. Človek k nej pridá iné slovo, iný tón alebo iný úsmev a naruší sa jej celá štruktúra.

To, v čo verí väčšina, je vzor pravdy, podľa ktorej sa posudzuje každé tvrdenie, myšlienka či skutok. V to, čo veríte, je vaša pravda, no pre iného to môže byť klamstvo. Prečo to tak je? Nech spravíte čokoľvek, skutok sa zmení na slová, ktoré je možné pozmeniť. Možno nepôjde o čisté klamstvo, no ani o skutočnú pravdu.

Viditeľné je to najmä v dnešnej dobe, kedy sa slová dokážu skriviť s absolútnou ľahkosťou. Nejde o to, šíriť pravdu, no získavať masy.

To vedie k deleniu spoločnosti a k slovným vojnám. Existujú tri typy ľudí – tí, ktorí pravdu hľadajú, tí, ktorí ju vytvárajú a tí, ktorí ju prijímajú. Proces vytvárania je podstatne ľahší, proces hľadania je nekonečný a proces prijímania závisí od tej-ktorej osoby.

Pravdivosť ľudia súdia podľa vlastných hodnôt. V to, čo verím ja, je moja pravda, to, v čo veríte vy, je vaša pravda. Ostatné je klam.